Fórum prekladateľov

K sociologickým aspektom kvality prekladu

Dobrý deň,

dovolím si využiť túto príležitosť na diskusiu o dvoch problémoch, ktoré už dlhú dobu obchádzajú moju diplomovú prácu. (Práca sa týka sociologických aspektov kvality prekladu/prekladateľských služieb z perspektívy zákazníka – kvality ako takej v rámci normalizácie a „technologizácie“ prekladateľského remesla.)

Prvý problém sa týka úradného prekladu. V práci som sa nevyhla problematike normalizácie prekladateľského priemyslu a s ňou spojenou požiadavkou na „nevyhnutnú” korektúru všetkých prekladov (tzv. „four-eyes principle“). Citované zo stránok tohto portálu: „Úradný preklad zo zákona vypracúva výlučne sám prekladateľ. Úradný preklad nie je produktom, ku ktorému by ktokoľvek iný okrem samého prekladateľa mohol akokoľvek prispieť (korektúrou, úpravou, kontrolou kvality či vernosti prekladu a pod.). Preklad, ktorý úradný prekladateľ raz vyhotoví a zapečatí, nemôže (a nesmie) už nikto nijako opravovať, pozmeňovať či doplňovať.“ Keď už musím použiť to staré známe klišé – všetci sme ľudia a robíme chyby a jednako má „prehliadanie“ chýb (hlavne) vo vlastnom preklade kognitívne dôvody, ktorým sa človek nevyhne – nemá sám onen predpis neblahý vplyv práve na kvalitu úradného prekladu? (Pri otázke beriem do úvahy aj inakosť východiskových textov pri úradnom preklade.)

Chcela by sa takisto spýtať na Vaše názory na hlavné dampingové tendencie na trhu s prekladom – samotné zložky tohto problému sa rôznia a nadôvažok stále pribúdajú… No viac ako samotný problém dampingu ma zaujíma, či nevyhnute jestvuje priama úmera medzi klesajúcou cenou a kvalitou vo všeobecnosti, resp. či existuje z dampingu cesta von alebo jednoucho ide o (ne)prirodzený vývoj trhu – tentokrát prekladateľského.



Zatiaľ 34 komentárov k článku/v rubrike: K sociologickým aspektom kvality prekladu

  • miskafi

    Dobrý deň,
    nie je správne chápanie úradného prekladu takto ako píšete, citujem:
    „Úradný preklad zo zákona vypracúva výlučne sám prekladateľ. Úradný preklad nie je produktom, ku ktorému by ktokoľvek iný okrem samého prekladateľa mohol akokoľvek prispieť (korektúrou, úpravou, kontrolou kvality či vernosti prekladu a pod.). Preklad, ktorý úradný prekladateľ raz vyhotoví a zapečatí, nemôže (a nesmie) už nikto nijako opravovať, pozmeňovať či doplňovať.“
    V zákone sa píše, že si (úradný) prekladateľ môže v prípade, že potrebuje, prizvať konzultanta. To znamená, že môže mu k prekladu niekto prispieť dobrou radou, nielen z oblasti terminológie, ale aj korektúry, gramatiky, štylistiky, atď. To, že úradný preklad NESMIETE rozväzovať, potom ho opraviť a zviazať, je pravda. Pretože keď je už raz zviazaný a s pečiatkou, ide o úradnú listinu, za ktorú zodpovedá ten, ktorý je na nej podpísaný. To znamená, že ak vznikne v súvislosti s prekladom spor, nebudú žalovať korektora, konzultanta a tak podobne, ale úradného prekladateľa, ktorý sa pod preklad podpísal. TOTO je pravý význam slova “osobne” v tomto kontexte, že preklad musí prekladateľ vyhotoviť osobne. Nie je to skutočnosť, že preklad už nikto nemôže pred jeho zviazaním komentovať. Ak to úradný prekladateľ považuje za potrebné, tak sa môže obrátiť o pomoc, aj u korektora.

    • Perla Farkašová

      odcitujem z odpovede, ktorú som dostala od MS SR: “… že prekladateľ zapísaný v zozname…..vedenom MS SR vykonáva prekladateľskú činnosť podľa ZZTP vždy ako fyzická osoba v plnom rozsahu osobne, vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť…v zmysle ustanovenia čl.22 ods 1 písm a) a d) v spojení s čl.12 ods.2 písm a) ZZTP je prekladateľ zapísaný v zozname povinný vykonávať prekladateľskú činnosť osobne a nestranne, pričom ak je vo veci vykonania úkonu zaujatý, je povinný odmietnuť tento vykonať. Z uvedeného vyplýva, že v záujem vysokej objektivity prekladateľského úkonu ZZTP vždy vyžaduje osobný výkon prekladateľskej činnosti osobou zapísanou v zozname znalcov…a naviac obmedzuje vykonanie v prípadoch, kedy nie je možné garantovať objektívnosť. Výkon prekladateľskej činnosti, ktorý by nebol v plnom rozsahu osobný, resp. nestranný, by prekladateľ porušil povinnosť v zmysle vyššieho ustanovenia ZZTP, čím by naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu prekladateľa v zmysle ust čl. 27 ods. 1 písm b) ZZTP.”, koniec citátu, – odpoveď MS SR ohľadom mailu Aspeny o.i. o bianko doložkách, ktoré agentúra má v úschove a “patrične vyškolený projektový manažér” zviaže pre klienta preklad, ktorý pošlete vypracovaný mailom, s originálom/overeným dokladom a opatrí tento Vašou bianko doložkou, ktorú ste agentúre dali do úschovy skôr…. Podľa mňa to vysvetlenie MS SR znamená, že by som mala urobiť preklad ja, teda ja ako osoba= osobne, avšak nič tam nie je povedané o tom, že nemôžem konzultovať alebo sa pýtať pred vyhotovením, práve naopak, o.i zákon povoľuje aj si nárokovať vo faktúre takéto služby, ak som potrebovala konzultovať, veď neviem všetko ani nemám patent na rozum, pýtať sa je nutné a ľudské… Keď zviažem, zodpovedám za to zas ja, ako osoba podpísaná a uvedená na pečiatke a tento úkon zviazania a podpisu tiež musím urobiť ja, osobne, a ja osobne nesiem za to všetko aj zodpovednosť. Keď je to hotová listina, nesmie tam nikto nič dopisovať, veď dopisujete do oficiálnej zmluvy či akejkoľvek listiny, čo zviaže notár? Len tak? Samozrejme, sme ľudia, mýlime sa a robíme chyby, urobíme opravu a nápravu, v prípade potreby, to je normálne, ale zas iba ja, osobne. Možno som zviedla diskusiu niekam inam, ale stále si myslím, že sa to týka aj predmetu diskusie. ďakujem za prečítanie. vidím, že píšem dlho, predlho, takže radšej už nebudem pokračovať.

  • MK

    Neviem si narýchlo domyslieť, čo konkrétne – okrem ekonomických dôvodov a skutočnosti, že dnes “vie cudzí jazyk skoro každý”, spôsobuje klesanie cien prekladu. Možno by ani kvalita prekladu nemusela mať klesajúcu tendenciu, keby v tejto práci stále viac nevystupovala do popredia stúpajúca potrebu špecializácie prekladateľa na určitú oblasť a pomaly aj krajinu… Môžem sa mýliť, samozrejme.

  • Lubica K

    ceny klesajú lebo sa prekladatelia podrážajú cenami až to ide do krajnosti, máme podľa vyhlášky bývalých 500,-Sk, klesáme na 11,-€ s niektorými “šablónovitými” prekladmi, každý nový prekladateľ, ktorý príde, a chce sa uchytiť, ponúkne nižšiu cena a tak ďalej, teraz už idú od agentúr aj za 10,50 € Keby sme sa vedeli držať tak tvrdo,ako notári, udržali by sa ceny ale podrážame si nohy sami sebe, a vraj je to zákon trhu, prečo neplatí aj napríklad pre notárov? sme hlúpejší?

    • pekres

      Podľa poslednej vyhlášky to bolo 600,- Sk, t.j. 19,92 € a zatiaľ čo všetky poplatky medzičasom prinajmenšom boli zaokrúhlené smerom hore, naša cena sa nezmenila. V Nemecku platia za stranu prekladu (okolo 1500 úderov) ceny nad 50 €, ale naše vlády sa zaujímajú len o to, aby zo všetkých miliardových (v €) obchodov dostali svoju 30%nú províziu. Výsledkom toho sú prázdne pokladne všetkých úradov a preto nemôžu schváliť nový zákon resp. vyhlášku s novou vyššou cenou, pretože by najmä súdy museli 2x museli uvažovať, či si prekladateľa alebo tlmočníka môžu dovoliť.
      Ďalšou príčinou katastrofálnej situácie je samotný zákon o zaobstarávaní. Tento zákon žiaľ platí aj pre preklady, ale akosi si neviem dosť dobre predstaviť, ako tento zákon uplatňujú na notárske úkony?!

    • Vážení kolegovia, asi pred štyrmi hodinami som navtívil ministerstvo spravodlivosti, kde som s kompetentnou pracovníčkou hovoril na tieto a iné podobné témy. Teda dozvedel som sa všeličo.
      Podľa toho, čo som pochopil, ministerstvo sa na otázku “cenotvorby” úradných prekladov v prípade vzťahu medzi dvomi fyzickými osobami či medzi fyzickou a právnickou osobou (vždy teda prekladateľ a zadávateľ) a mimo potrieb štátnych orgánov, pozerá ako na hospodársku súťaž, vrátane verejného obstarávania.
      Možno sa mýlim, ale medzi riadkami povedané to, znamená to to, že keď akýkoľvek úradný orgán, iný ako súdny orgán alebo slovenská prokuratúra, žiada úradný preklad, žiada ho úplne zbytočne. A to zo z toho dôvodu, že takýto úradný preklad je z hľadiska svojej ceny a aj hierarchickej úrovne) na úrovni obyčajného prekladu. Od toho sa líši len zviazaním a zapečatením. Úradní prekladatelia sú takto skutočnou elitou medzi prekladateľmi. Vyhláškou uvádzaná minimálna cena úradného prekladu platí len vtedy, keď to platí štátny orgán zo štátneho a keď platbu sleduje úradný šimeľ. Inak je cena predmetom dohody. Tu je základný kameň úrazu.
      Ďalej som sa dozvedal ohľadom novelizáce nášho zákona. Či k nej má prísť a aké sú možnosit jej pripomienkovania.Údajne je už hotová a chystá sa, ale z dôvodu zmeny vlády ešte nebola daná na server ministerstva na pripomienkovanie. Treba sledovať webovú stránku ministerstva. Podnety treba dávať písomne.

  • MK

    To je, žiaľ, asi fakt. Jedna agentúra (renomovaná)mi prestala zadávať úradné preklady, ale zadáva mi neúradné a chce korektúry, ktoré so dôrazne odmietla, pokiaľ mi nezadávajú aj objednávky na úradný preklad. Zdá sa mi to paradoxné. Nevedela som sa s nimi dohodnúť pod 17 EUR/1 strana. Sedí u nich jedna nemenovaná súdna kolegyňa a v tvrdo stanovenej dobe pre nich robí súdne preklady. Ako je honorovaná neviem, ale asi má pocit istoty, že práca (a teda aj pláca) bude.

    • Opať ja. K tým notárom.
      Pani na ministerstve odmietla dať úradných znalcov a prekladateľov na úroveň notárov. Z hľadiska cenotvorby a hospodárskej súťaže (mimo rámca úpravy Obchodného zákonníka) nás prirovnala k adokátom. Predstavte si advokáta sedieho v advokátskej agentúre, kde dáva dobrozdania na výsledky “advokátskej činnosti” príslušníkov istej etnickej skupiny, ktorí sa tiež dobre vyznajú v paragrafoch.
      Čo sa týka tej “kolegyne” v agentúre. Žiaľ Bohu, ako som sa dozvedel, je v medziach zákona mať dohodu o výkone činnosti, kde sa stanoví aj cena. Dúfam, že touto vetou podnietim aj ďalších “kolegov” na agentúrne odpíľovávanie vetvy, na ktorej sedia. Rád by som videl notára alebo advokáta, ktorí by s nejakou agentúrou mali takúto dohodu a nechali si platiť menej, ako je cena stanovená vyhláškou.

  • MK

    Nechce sa mi veriť, že by sa advokátske a notárske kancelárie zúčastňovali tendrov. Domnievam sa, že jednoducho niektorú AK alebo NK vyberú a ďalej platí príslušný sadzobník. Neviem, o tom, že postup pri ich výbere je iný., či …?

    • Notári to majú rozdelené podľa územia a majú svoju komoru. Keď si pozriete webovú stránku Notárskej komory, tam vidíte, ako to majú dobre zariadené. Tiež si medzi seba hocikoho nepustia a niktoré léna sa možno stanú dedičnými. Štátne notárstva boli zrušené a notárstvo sa stalo súkromným sektorom.
      Trochu mi to pripomína ten nárok zdravotných poisťovní na zisk z peňzí, ktoré občania zo zákona povinne odvádzajú na ich účet.

  • Peter Gomolcak

    Dobrý deň všetkým…
    Nestíham v týchto dňoch veľmi písať diskusné príspevky, ale čírou zhodou náhod som asi pred hodinou (teda niekoľko hodín po tom, čo som sem vyvesil tento článok (či otázky) Lenky Masárovej, som dostal takýto mail (identifikačné detaily vynechávam, s dovolením):

    (…) Pisem Vam ohladom ziadosti o prelozenie clanku o vystave, ktora prave prebieha v ….. Potrebujeme ju prelozit do anglickeho jazyka a kedze bude distribuovana … po celom svete, vratane novin ako NY Times, Chicago Tribune ci Reuters …, potrebujeme preklad vo vysokej kvalite. Bohuzial, preklad nam uz robili dve jazykove agentury, ale zo zahranicnych medii nam ich vratili na prepracovanie, lebo ich uroven nebola vhodna na publikovanie. Je to zalostne, kedze chcu pouzit informacie o vystave kdesi (…) svetove media, ale nevieme sa dopracovat v kratkom case k serioznemu prekladu. (…)

    Ponechávam bez komentára.
    PG

    • pekres

      Zrejme zabudla k tomu dodať, že potrebovali tento preklad už včera a na viac ako 15 € za stranu im nestačí rozpočet, lebo zverejnenie v uvedených novinách stojí 100 alebo 1000-násobok.

      • Peter Gomolcak

        Nie na to som chcel poukázať, pán kolega. Žiadosť bola celkom korektná. Chcel som poukázať na to, že “preklad nam uz robili dve jazykove agentury, ale zo zahranicnych medii nam ich vratili na prepracovanie, lebo ich uroven nebola vhodna na publikovanie”. Inými slovami, dve prekladateľské agentúry dodali nepublikovateľný paškvil, ponášku na preklad.

        • pekres

          Je mi to úplne jasné, na čo ste chceli poukázať. Svojim príspevkom som chcel zdôrazniť príčiny nekvalitných a tým nepublikovateľných prekladov. Samozrejme sú žiadosti korektné, ale väčšinou prvá otázka práve právnických osôb je za akú cenu? a druhá smeruje na to, akú zľavu môžu dostať. S fyzickými osobami také problémy nie sú.

          • Ja na otázku ohľadom zľavy na úradný preklad zvyknem odpovedať, že moja cena, t.j. podľa vyhlášky je vrátane zľavy.
            Ako som už spomenul, na MS som nemal dojem, že by MS predbežne s ustanovením zákona upravujúcim “cenu dohodou” chcelo niečo robiť. Zrejme si myslia, že súdne preklady možno robiť len pre potreby štátnych orgánov. To akoby neštátne fyzické a právnické osoby tie súdne preklady žiadali len zo srandy a nie pre potrebu a na základe zákonmi stanovených požiadaviek štátnych orgánov.

            • Perla Farkašová

              Dobrý večer. Prečítala som si všetky komentáre a pripomienky a poznámky a mám pocit, že sme už takúto debatu viedli, aj tu. Myslím, si, že založenie komory súdnych prekladateľov a tlmočníkov s povinným členstvom pre súdnych a dobrovoľným pre ostatných by mohla byť cesta, hoc zarúbaná a tŕnistá, ťažká a byrokratická, alebo aspoň začiatok. Veď aj súdni znalci majú komoru s povinným členstvom a koniec-koncov spadáme pod jeden zákon. Čo sa týka ceny, kvality a všetkým, čo s tým súvisí, je to v nás, o každom jednom z nás, o sebeúcte, o úcte k svojim vedomostiam, práci, povolaniu, a tak. Máme trh, ale máme aj zákon o súdnych znalcoch a tlmočníkoch…, ale ak niekto má pocit, že musí rúbať konár na ktorom sedí, je to asi jeho vec, ale platí to, čo je vyššie, a nepreciká okrem seba samého nikoho, podľa mňa; navyše sa im to aj vráti. Počula som na vlastné uši od súdnych prekladateliek, že “ja to vysvedčenie preložím pre agentúru aj za tých 7€, veď pre mňa je to iba prilepšenie k zárobku”, alebo “ja dám tej agentúre bianko doložky veď čo, aspoň mám robotu”, alebo “možno by bolo dobré, aby mohli byť súdni prekladatelia, čo sa špecializujú iba na vysvedčenia a podobné listiny a iné nie”, alebo “keď mi niečo pošle súd, tak sa ospravedlním, že som zaneprázdnená a ja pre súdy nerobím”. Aj som sa sťažovala na MS SR ohľadom toho “pamätného” mailu od Aspeny, ale v podstate som dostala ako odpoveď kopu strán plných vaty a inak nič. Jediný odkaz v odpovedi MS SR bol, že môžu kontrolovať iba súdnych prekladateľov a nie agentúru a keďže nevedia, kto z nás dal Aspene bianko doložku, tak nemôžu nič. Práca agentúr a pre agentúry – ja sa im vyhýbam v súvislosti s prekladmi, spolupracujem iba s pár agentúrami, aj to sa týka iba tlmočenia. Moja skúsenosť je aj taká,, že ministerstvá síce “vysúťažia” najlacnejšiu agentúru, ale potom tie preklady rovno hádžu do koša, pretože sú nepoužiteľné, alebo si dávajú robiť korektúru alebo zaplatia – ajhľa zrazu majú peniaze – aj úplne nový preklad za normálnu cenu. Ja som dostala info od MS SR, že sa zákon meniť nebude, lebo voľby a potom sa uvidí. Ale budem poctivo sledovať stránku, uvidíme. A stalo sa mi aj to, a nie raz, že si ma štátna inštitúcia, ministerstvo či napríklad DÚ zavolali na súdne tlmočenie cez agentúru, a tá akceptovala cenu podľa zákona o súdnych znalcoch a tlmočníkoch. Ako to mali dohodnuté ďalej neviem. Pýtala som sa MS SR, aký je rozdiel medzi napr. PZ SR či súdmi (volajú súdnych tlmočníkov priamo) a DÚ a prečo musí ísť DÚ cez sprostredkovateľa-agentúru a či sa tým nenavyšuje cena, ale opäť odpoveď v podstate žiadna uspokojivá. A rovnako som sa spýtala, či môže napríklad v takomto prípade agentúra fakturovať moje súdne tlmočenie ďalej, ako je to potom s tým podnikaním v zákone? Páni, ale som sa rozpísala, ďakujem za prečítanie, ak ste sa dostali až sem. Ale myslím si, že naše povolanie a práca nepožíva patričnú úctu, nikto nediskutuje s notárom cenu ani len za overenie listiny, nehovoriac o advokátoch a podobne. Asi je to naozaj na dlhú debatu. Príjemné dni.

              • Komora znalcov je pekná vec, ale pre MS je to len obyčajné občianske združenie a nič viac. Skutočne neviem, ako niekoho prinútiť, by do nej vstúpil, keď jej jestvivanie nemá oporu v našom zákone. Jej význam by skôr mohol byť v tom, že by sa mohla stať neopomenuteľným účastníkom pripomienkového konania.
                Sťažovať sa treba vždy písomne a ako vidím, jestvovanie toho mailu od aspeny len zobrali na vedomie, ani nezvýšili ostražitosť a podľa všetkého ani nemajú páky na prevenciu pirátstva. Sťažnosti totiž prijímajú len na samotný výkon prekladateľskej činnosti. Ako som zachytil, ide väčšinou o obsah prekladu a nie o jeho formu. Podľa závažnosti porušenia zákona potom postupujú. Bolo mi naznačené, že im chýba priamy corpus delicti a takým oná lákavá ponuka od aspeny nie je.
                Domnievam sa, že väčšina zádávateľov zrejme v plnej miere nepozná znenie zákona a jeho vykonávacích predpisov. Možno taký preklad majú v ruke po prvýkrát v živote. Takže zadávateľ nevie, ako má taký preklad fyzicky vyzerať a či má všetky literou zákona stanovené náležitosti. “Ak je zviazaný a má tam podpis a okrúhle pečiatky, tak si bude v poriadku.” Ak je zle, potom stíhajú jeho autora a nikoho ani len nenapadne zisťovať, prečo ten preklad tak vyzerá a či za tým nie je niečo viac.
                Dostal som však “potešujúcu” informáciu, že “hriešnici” si nie sú vedomí ani svojho postavenia súdeho prekladateľa, ani toho, čo takéto postavenie obnáša. Podnetná a užitočná informácia.

  • Peter Gomolcak

    Dobrý večer,
    ešte dám teda “do pľacu” jeden svoj dnešný zážitok…. Okrajovo síce, ale predsa len (a každopádne) súvisí so SOCIOLOGICKÝMI aspektmi kvality prekladu.

    Firma potrebovala od dneška do zajtra preložiť dokumentáciu z dánskeho obchodného registra, pre účely tunajšieho obch. registra. Na dokumentoch bola, či je, pečiatka Dánskej obchodnej komory s anglickým textom… “we do hereby declare that the shipper is known to us”. Problém nastal pri slove shipper. Ešte po telefóne sa ma asistentka dotyčnej firmy úpenlivo (!) pýtala, či môže výraz “shipper” z tejto pečiatky v slovenskom znení znieť ako “podpisana osoba”.. alebo teda, že komora potvrdzuje, že osobne pozná osobu, ktorá tento dokument podpísala…. Že je to tak treba pre náš obchodnýn register.
    Nuž, ubezpečil som ju, že veru nemôže… že si teda ešte pre každý prípad overím všetky možné (i nemožné) denotácie a konotácie výrazu shipper, ale že sa vážne obávam, že s “podpisujúcou osobou” nemôže mať nič spoločné, pokiaľ kdesi inde v texte nie je aspoň “trochu” zadefinované, že dokument podpisuje dotyčný shipper, čiže zasielateľ či prepravca…. or whatever.
    A tak to aj dopadlo. Aj keď sa práve veľmi nenudím, expresné preklady mám celkom rád, pretože za ne účtujem viac, ale túto dámu som sklamal, proste to nestojí za tú hanbu a stratu licencie.

    Pre úplnosť sa ešte pýtam do pléna: myslíte si, že vari nenašla takého prekladateľa, ktorý jej to “preložil” tak, ako si firma želala? Napísal som jej síce do mailu (poslala mi oskenovaný extrakt toho dokumentu, aby som tú pečiatku videl na vlastné oči a mohol sa vyjadriť), že tak, ako chcú oni, nemôže tú pečiatku preložiť žiaden seriózny úradný prekladateľ…. ale myslíte si, že je v tomto prostredí (našom pracovnom) vôbec možné, že by takého prekladateľa nenašla?
    Som zvedavý na názory…
    PG

    • pekres

      To sa spoľahnite, že našla a zrejme to v našej terajšej spoločnosti vôbec nevadí.
      Vôbec tu môžeme diskutovať o všetkom možnom, ale pokiaľ sa tieto naše postrehy nedostanú na príslušné miesta a nezohľadňujú sa v ďalšom zákone (ak taký vôbec bude), nezmeníme nič.
      Súvisí to s tým, že neexistuje patričné uznávanie tejto činnosti v spoločnosti a tak aj aktuálne platný zákon podľa toho vyzerá, ako keby sa neznalci vyjadrili k zodpovednému povolaniu znalca. Prečo napríklad je tam prísne rozdelenie na prekladateľov a tlmočníkov? Keď tak mali aj znalcov rozdeliť na písomne a ústne sa vyjadrujúcich znalcov. Hoci poznám odpoveď na túto otázku, ktorá samozrejme s akoukoľvek našou činnosťou nemá nič spoločné, mi nejde do hlavy, prečo taká malá krajina v EÚ mohla presadiť takú totálnu volovinu resp. kravinu podľa toho v ktorej chorej hlave sa táto myšlienka rodila.

  • MK

    Celá táto debata je ako déja vu… Ttu nikoho nezaujímajú iné veci v duchu “každý sa má postarať o seba”. Naše “malicherné” starosti tak skoro na rad neprídu (ak vôbec). Pokiaľ k nejakej kozmetickej úprave NÁHODOU dôjde, zorganizujú sa nové skúšky (je za to dosť peňazí, ale karavána pôjde ďalej ako predtým. Prepáčte – vyzerá to ako pesimizmus, ale je to len skúsenosť.

  • Amehr

    Herbert Marcuse vo svoje knihe One Dimensional Man, píše že rozvinutá industrálna spoločnosť zhltne všetky alternatívy ako súčasť svojej zdravej výživy.
    Obávam sa, že úradné preklady ako podmnožina prekladov môže byť jednou z takýchto alternatív.
    Chcem povedať, že ľudia z iných fachov majú tiež sto dobrých dôvodov sa sťažovať na zbytočné články v reťazci poskytovania tej ktorej služby a nič sa nezmení. Nechcem tým zľahčovať naše problémy, len poukázať na to, že ich príčiny majú všeobecnejší charakter.

  • Nechcete zbytočne platiť priekupníkom? … zajímavý text… (chápejte – prolhaný až běda :))

    Prakticky žádná agentura nemá v současnosti tak vysokou marži.
    Agentura platí zaměstnance, marketing, právníky, kanceláře atd.

    Náklady naší společnosti jsou cca 20.000EUR měsíčně.

    Cena za ověřený překlad je u nás cca 330-390Kč resp. 15-19EUR na slovensku.
    marže cca 10%

    Máte zájem o spolupráci???

    MPSV, SR vyhlásilo tendr na 3000 stran ověřených překladů. jaká bude vítězná cena??? 15 EUR???

    • blues (EV)

      …. žeby trafená hus .. ??? .. pre istotu aj preložím, hoci nie som pre češtinu “úradne” kvalifikovaný .. potrefená husa? ….. dovolil som si to len preto, lebo som mal tú “česť” s Vašou agentúrou komunikovať …. keď sa raz pracovníčka usilovala robiť telefonicky “nábor” spolupracovníkov; prirodzene som položil aj otázku v súvislosti s ponúkaným honorárom, len tak zo zvedavosti .. skúste si tipnúť, koľko mi citovala … ?? … a len na okraj podotýkam, ze “vyhlášková” cena, na ktorú som sa odvolal u nej vyvolala úprimné zdesenie …. o referenciách (ktoré som síce dostal len “per papulam”) z rôznych strán v súvislosti s kvalitou výstupu konkrétne od múdreho prekladu (ale aj iných agentúr) pomlčím (možno o nich viete aj tam u vás …)

      • S potrefenou husou možná máte pravdu, kvalita slovenských překladatelů není příliš vysoká a v zásadě vůbec neodpovídá cenám které by rádi účtovali.
        A reference našich společností jsou odpovídající ceně jakou klient zaplatí. Nutno podotknout, že v zásadě jsou asi klienti spokojeni, jinak bychom ročně nepřeložili cca 100.000NS.

        A vyhlášková cena… Pokud chápeme psaný text, dočteme se, že cena je mezi podnikatelskými subjekty zcela smluvní.
        Za “vyhláškovou cenu” na současném trhu žádný klient, včetně státní správy, neobjedná :)

        Spolupráci s novými dodavateli se samozřejmě nebráníme. Vše závisí na poměru cena a kvalita. Pokud dostaneme levnější nabídku při stejném kvalitativním standardu rádi využijeme. Pro špičkové odborníky v oborech kde je malá konkurence (např. medicína) máme tarify výrazně vyšší (cca 15-18 EUR pro běžné překlady).

        Pokud dostaneme nabídku na úřední překlad za cca 10EUR, rádi nabídneme koncovým klientům za cca 11,50-12 EUR. Překladatel má více práce, naše společnost získává tržní podíl. Takto funguje trh. Chápu že pro příznivce regulace (socialismu) je to nepříjemná zpráva nicméně žádná zásadní změna v dané oblasti se rozhodně nedá očekávat. Pokud by byla státní správa ochotna platit “vyhláškové ceny” nechovala by se jako řádný hospodář ale utrácela by zcela zbytečně veřejné peníze nás všech za službu která se dá nakoupit levněji.
        Přeji příjemný víkend.

        • blues (EV)

          .. pán kolega, vy hovoríte po japonsky, ja po čínsky .. ergo, nikdy si nemôžeme porozumieť, aj keby sme prípadne chceli … to, čo predvádzate (nielen vy) je klasicky a dosť bezostyšný dumping s odvolaním sa na “fungovanie trhu” …

          • Dovolím si citovat a čestně prohlásit, že nic podobného neděláme:

            Zákon č. 59/1997 o ochrane pred dumpingom pri dovoze tovaru definuje dumping pri
            dovoze tovaru ako taký dovoz, ktorého vývozná cena je nižšia ako cena rovnakého alebo
            podobného tovaru v bežnom obchode v krajine vývozu tovaru a ktorý môže spôsobiť
            dumpingovú ujmu domácemu výrobnému odvetviu. Za dumping je teda považovaný každý
            zahraničný výrobok, ktorý sa v mieste odkiaľ sa vyváža predáva za vyššiu cenu, ako v mieste
            na ktoré sa dováža. Suma, o ktorú je vývozná c

            • blues (EV)

              .. poviem to teda jednoduchšie .. tento trh bol na Slovensku vcelku (podľa mojich skúseností, pohybujem sa na ňom skutočne dostatočne dlho)férový, zhruba do konca 90. rokov minulého storočia … pokiaľ sa naň nezačali tlačiť české agentúry (čo by bolo v princípe v poriadku, lebo každý má mať šancu) so svojím agresívnym marketingom, zavádzajúcou reklamou, pochybnou cenotvorbou (počítanie slov a “zľava” na opakujúce sa slová v texte – vyslovene smiešne, lebo prekladateľ neprekladá “slová”, ale zmysluplný text a podobne) (čo už bolo menej v poriadku) a (v tom čase) vyslovene nekvalitnými výstupnými produktmi (prekladateľskými a tlmočníckymi výstupmi, teiž vlastná skúsenosť) , pretože vždy išli na čo najnižšiu možnú cenu (a za každú cenu) a tomu zodpovedali aj ich dodávatelia .. a tragédiou je, že tento vcelku príjemný a aj dosť bezkonfliktný trh prispôsobili svojmu obrazu a svojmu spôsobu vnímania podnikania a obávam sa, že to už nikto nevráti späť .. preto tá pochopiteľná animozita … čiže rukolapnejší výraz je “pokazenie” trhu, ak sa vám damping nepáči … ale o tomto môžeme točiť donekonečna, každý obhajuje svoju vlastnú vec …

        • Misatenko

          Pan Moudry,
          neda mi nezareagovat na Vas prispevok. Ak sa smiem opytat, na zaklade coho hodnotite kvalitu slovenskych prekladatelov? Povedat, ze ceski prekladatelia su dobri a slovenski nie sa mi zda byt trochu pritiahnute za vlasy a zaroven urazlive. Myslim si, ze kvalita prekladatela zavisi od jeho jazykovej vybavenosti, schopnosti, atd., ci je Slovak, Cinan alebo Mongol. Mala som tu cest vidiet preklady do spanielskeho jazyka (moj obor) od ceskych kolegov/kolegyn a bola to hroza! Takze co tak skor zamerat sa na odbornost jednotlivcov bez ohladu na narodnost ako hanit vsetkych ?!

          Co sa tyka “vyhlaskovych cien” predpokladam, ze Vy asi prekladatelom/tlmocnikom nie ste a mate len ustanovizen, ktora zaraba na praci inych. Samozrejme, ze to chapem, kazdu dieru na trhu je potrebne vyplnit a pokym je moznost…Dovolim si s Vami nesuhlasit pretoze nikdy som (pokial to nebolo pre znamych, socialne slabsich, atd.)zakonom stanovenu cenu nepodliezla a nemala som k tomu dovod pretoze ludia zacinaju byt nastastie uvedomeli a sluzby si objednavaju priamo u nas, prekladatelov/tlmocnikov. Nikdy som cenu nezjednavala so ziadnym statnym uradom a aj napriek tomu sa nemozem stazovat na nedostatok prace. Takze vase tvrdenie, ze za “vyhlaskovu cenu” si ziadny klient, vratane statnej spravy neobjedna je viac ako scestne a bolo by predpokladam Vasim (a inych agentur) zboznym zelanim :)
          Tesi ma len, ze su ludia (a nie je ich vobec malo), ktori si radsej preklad objednaju priamo u prekladatela ako u agentury, ktora nema, pokym samozrejme jej pracovnici nie su odbornikmi na vsetky jazyky sveta, “paru” o tom, ci je preklad kvalitny alebo nie.
          A este jedna malickost, s agenturami som prestala spolupracovat kvoli ich “nenazranosti” a preto, ze si svoju pracu vazim..nad absurdnostami druhu 50 normostran za tri dni a za cenu 6, ci 8 EUR sa uz len pousmejem.

          A este jedna vec, ak pracujete s 10% marzou, potom mi to nesedi s Vasimi vyjadreniami nizsie, ved ucelom firmy je vytvarat predsa zisk, nie? Nieco nesedi…

          • Dobrý den, děkuji za konstruktivní příspěvek, pokusím se co nejpřesněji reagovat.

            Samozřejmě, že v rámci kvality existují špičkoví odborníci v ČR, na Slovensku i v jiných zemích. Má poznámka směřovala spíše k porovnání cena-kvalita. Srovnatelně kvalitní překlad je v ČR téměř vždy levnější. Chápejte prosím v globálním měřítku. Jednotlivci vymykající se průměru jsou na obou stranách.

            Pouze provozovna na zprostředkování (a vydělávat na druhých) je častý argument jednotlivých překladatelů.

            Mezi naše klienty se řadí státní správa v ČR i na Slovensku a dále spíše větší společnosti s velkou potřebou zpracování cizojazyčných textů.

            Rádi svým klientům zajišťujeme překlad včetně korektury a lokalizace rodilým mluvčím v cílové zemi (specializujeme se na východní evropu a pobaltí) s následnými DTP pracemi (např. výroční zprávy)
            Pro advokátní společnosti zajišťujeme překlady právních textů,úřední překlady do mnoha jazyků (skutečně málokdo po nás chce pouze jeden jazyk).
            Pro některé společnosti dále nabízíme (a realizujeme) například dabing firemního videa výbornými herci.
            Poskytujeme konference na klíč včetně zajištění prostorů, tlumočníků, techniky, hostesek, cateringu a dopravy.
            Pro jiného klienta řešíme kromě překladů i právní poradenství aby byly veškeré výrobky vždy označeny v souladu se zákony dané země (projekt pro celou střední evropu).

            Dovolil jsem si popsat část naší práce. Neumím si představit,že danou službu zvládne 1 překladatel v rámci servisu 24 hod. denně.
            Naopak zajištění všech komplexních služeb individuálně představuje enormní zátěž na zadavatele a proto je rád svěří externí společnosti jako je např. jedna Moudrý / Můdry preklad.

            Samozřejmě, že je naším cílem generovat zisk.
            Sice se nám to aktuálně příliš nedaří (ani nám nevyhovuje současná nízká cenová hladina a převis nabídky nad poptávkou) ale děláme pro to maximum.
            Bez kancelářských prostor, drahého software, kvalifikovaných zaměstnanců, pracovníků marketingu i advokátů … atd. nemáme šanci nabízet komplexní služby. Díky sdílení zdrojů a technologií máme na výše uvedené fixní náklady cca 20000EUR v ČR a 5000EUR na Slovensku. To vše a mnoho dalších nákladů je zahrnuto v naší marži.

            U nenáročných projektů jsme schopni pracovat s marží 10%, na druhou stranu jsou projekty výrazně náročnější kde je marže 50% vyjímečně i více.

            Jaká by měla být ideální marže např. u ověřeného překladu.
            Přijetí, zpracování a vypravení zakázky včetně fakturace zabere naším pracovníkům cca 1 hod. času. (t.j. pouze v nákladech na pracovníka bez kanceláře telefonu, hardware, software, telekomunikací apod. cca 10EUR)
            Není velký rozdíl zdali se jedná o 1 stranu textu anebo 50. Průměrný úřední překlad má cca 5 stran.

            Pokud klient zkrachuje naše společnost zaplatí překladateli vše. Je to naše podnikatelské riziko. Naše společnost přihlásí pohledávku do konkurzu a někdy i něco (třeba 20% pohledávky) dostane.

            Princip fungování “agentur” není zdaleka jednoduchý a v žádném případě výrazně ziskový.
            Moje trochu útočné reakce mířily především na úvodní agresivní a dle mého lživý text.

            Samozřejmě naší snahou je spolupracovat s překladateli, tlumočníky i jinými dodavateli služeb k oboustranné spokojenosti. Jen tak můžeme nabízet kvalitní produkt cílovým klientům.

            • miskafi

              K tejto časti : “Srovnatelně kvalitní překlad je v ČR téměř vždy levnější”, si dovolím poznamenať: porovnajte si PROSÍM ceny za VŠETKO v SR a v ČR. Ceny v SR takmer vo všetkých oblastiach sú na Slovensku neporovnateľne vyššie. Inými slovami život v SR je finančne náročnejší než kdekoľvek inde. Preto prosím pochopte rozhorčenie na strane slovenského prekladateľa, keď od neho žiadate takú pre nás dumpingovú cenu.

  • VJ

    Za “vyhláškovou cenu” na současném trhu žádný klient, včetně státní správy, neobjedná – odporúčam Vám naštudovať si zákonnú úpravu SR, ktorá upravuje okrem iných aj činnosť prekladateľov, a ak to tam nenájdete ani “medzi riadkammi”, popýtajte niekoho, nech Vám tú právnu normu vyloží skôr, než tu budete písať bludy.
    Ako píše p. Misatenko – ľudia začínajú byť uvedomelí, čo je správne, obzvlášť v dnešných časoch, keď Vám už pomaly ani nikto neopraví WC bez toho, aby Vám to niekto “nesprostredkoval”.

    • Dovolím si opět citovat.

      Predpis č. 382/2004 Z. z.
      Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

      Čl. I, § 3
      Znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa môže dohodnúť so zadávateľom na zmluvnej odmene;

      Dovolím si své “bludy” rozšířit o trochu drsnější defenici:
      Pokud někdo dobrovolně zaplatí přímo překladateli o 10-30% více bez doprovodných služeb nevnímám to jako znak “uvědomění si co je správné” ale jako známku idiocie.

      • MK

        Je to divná konverzácia: súd (bližšie neurčnujem zámerne) mi bez akýchkoľvek otázok platí vyhláškovú cenu a pri jednej príležitosti som si omylom účtovala 19.90 namiesto vyhláškovej ceny 19,92 EUR a poslali mi vyúčtovanie späť, s upozornením, že som sa pomýlila. Pripomienky k IQ klientov, by som vynechala. Skôr je otázne, aká je schopnosť hodnotiť správne realitu na strane agentúr a klientov, ktorí si myslia, že prekladateľ by mal byť rád, že má prácu a zaslúžené peniaze za prácu by ho mali zaujímať. Agentúra (ako ktorá) ponúka 10 – 15 EUR bez príplatkov a inkasuje viac ako dvojnásobok (ako ktorá, ale POZNÁM také). Takže koľko asi je ochotná zaplatiť prekladateľovi agentúra, ktorá predáva jeho prácu za konečnú sumu 15 EUR?! Prístup k problému a presvedčenie, že prekladateľ(nie len úradný), ktorý sleduje a dodržiava)súvisiace zákony, neustále sa vzdeláva v najrôznejších oblastiach (právo, veda, technika, kultúra, školstvo ….), pričom sleduje vývoj jazyka, neposkytuje pridanú hodnotu, svedčí o nekonečne povrchnej znalosti jeho práce a totálny degradáciu statusu prekladateľa (tak nejako sa to stalo aj učiteľom).

You must be logged in to post a comment.